Obec

      Po zániku Veľkomoravskej ríše bolo územie východného Slovenska v priebehu 11. storočia začlenené do Uhorského kráľovstva. Jeho súčasťou sa postupne stal i formujúci sa Užský komitát ako vyšší územnosprávny celok Uhorska. Podľa zistení v tomto období už Jenkovce jestvovali, pretože významný slovenský historik predpokladá vznik obce už pred 11. storočím a zaraďuje ju medzi slovansko-slovienske osady. V tom čase vznikali dediny na zvykovom práve, čo platí aj pre Jenkovce. Na starobylosť dediny poukazuje i pôvod názvu, ktorý býva pri takýchto obciach smerodajný. Pomenovanie obce korení v slovanskom osobnom mene, ktoré sa v maďarizovanom tvare „Jenke“ používalo pre pomenovanie obce až do konca stredoveku. Prvé písomné potvrdenie existencie obce, teda zmienka o obci sa nachádza až v listine uhorského kráľa z roku 1288. Jenkovce tak patria do veľkej skupiny obcí, ktorých prvá písomná zmienka sa neviaže na jej vznik alebo založenie.

     V spomínanej listine kráľ daroval jenkovský majetok lastomírskym zemanom Ladislavovi, Dominikovi, Albertovi, Ivankovi a Gregorovi synom Ivana. Z obsahu listiny vyplýva, že miestne sídlisko jestvovalo už skôr a že v tom čase bolo sčasti či dokonca úplne vyľudnené. Hoci lastomírski zemania v roku 1288 riadne nadobudli Jenkovce, vlastníctvo obce museli často brániť a dokazovať. Dokonca obec na čas aj z vlastníctva stratili. Jenkovce okolo roku 1300 zabral palatín Omodej a v 14. storočí si na obec nárokovali iní zemania. Napríklad v roku 1319 panovník daroval Jenkovce istému Štefanovi zvanému Aprod, synovi Vavrinca. Túto donáciu ešte o štyri roky zopakoval. Na Jenkovce si istý čas (v druhej polovici 14. storočia) nárokovali i Juraj a Ladislav, synovia Vavrinca z Michaloviec. V diplomatári Sztárayovcov sa o tom zachovalo viacero listín. Obec lastomírskym zemanom patrila aj v neskoršom období.

     Zemania z Lastomíra patrili do rozvetveného rodu zemanov Bogatradvanovcov, ktorí mali český pôvod. Prídomok „z Lastomíra“ (de Leztemer, de Leszthemer) si odvodili od dediny Lastomír v Zemplínskej stolici. Zemania z Lastomíra sa taktiež rozdelili na niekoľko vetiev. Jedna ich vetva si v Jenkovciach v prvej polovici 14. storočia dala postaviť kúriu, usadila sa tam a názov dediny následne používala v prídomku. Ako zemepán z Jenkoviec v dejinách vystupoval Albert (Albert de Jenke) či Danch (Danch de Jenke).

 Do konca 16. storočia  boli Jenkovce veľkou dedinou s roľnícko-slovenským poddanským obyvateľstvom.     Vďaka prvému súpisu domov z roku 1599 sa dozvedáme o veľkosti obce koncom 16. storočia. Na rozdiel od predchádzajúcich portálnych súpisov tento súpis vypovedá o počte zdanených domov.

 V roku 1869 v Jenkovciach v 109-tich domoch žilo celkovo 788 obyvateľov. Počet obyvateľov Jenkoviec sa do roku 1918 postupne i keď nie výrazne zvyšoval..V písomnostiach z tohto obdobia sa názov dediny uvádza v podobe Jenke, Jenkowce (1848 – 1918). V roku 1920 došlo k definitívnemu premenovaniu obce na Jenkovce.

     Jenkovce patrili v roku 1850 do okresu Užhorod, v roku 1869 do sobranského okresu a koncom 19. storočia opäť do okresu Užhorod. V Užhorode sídlil pre obec daňový a telegrafický úrad. Jenkovce boli sídlom matričného a poštového úradu s pôsobnosťou aj pre okolité obce. Vývin národnostných pomerov v Jenkovciach na prelome 19. a 20. storočia