Obec Jenkovce
ObecJenkovce

Rímsko katolická cirkev

Rímsko-katolícky kostol

Kostol postavili v dedine v polovici 14. storočia. Doklad o ňom máme z roku 1355 a zasvätený bol Panne Márii. V súpise pápežského desiatku z prvej polovice 30. rokov 14. storočia sa však kostol v Jenkovciach a ani jeho prípadný farár nespomína. Na základe tejto skutočnosti môžeme povedať, že kostol v tom čase nebol farským chrámom s vlastným duchovným.

Katolícki kňazi tu účinkovali do druhej polovice 16. storočia.

1711 - 1848

Pohľad do života rímskokatolíckych veriacich v obci ponúka biskupská vizitácia zo 7. júla 1832, ktorá sa uskutočnila v rímskokatolíckej farnosti Jenkovce a jej 12 filiálkach – Vyšné a Nižné Nemecké, Bežovce – Buchanec, Gáborháza, Krčava, Kristy, Lekárovce, Pinkovce, Sejkov, Svätuš, Tašuľa a Záhor. V tom čase stál drevený kostol sv. Štefana v Jenkovciach  postavený v 90. rokoch 18. storočia za pomoci kaplána Cypriána Kubičku z rádu františkánov. Kostol bol umiestnený na močaristom mieste v strede obce (aj preto bol nedlho po výstavbe v zlom stave). Kostol mal drevenú vežu, v ktorej boli zavesené dva zvony. Obec mala na pochovávanie všetkých obyvateľov k dispozícii dva spoločné cintoríny (starý a nový), ktoré sa nachádzali v jej blízkosti. Farárom bol Jozef Spiegel, ktorý obýval faru postavenú z dreva. V obci bývalo 139 rímskokatolíkov, z ktorých bolo 112 schopných sv. spovede (54 mužov a 58 žien) a 27 neschopných sv. spovede (15 chlapcov a 12 dievčat).

     S výstavbou nového kostola sa v Jenkovciach začalo až v roku 1843.

Farnosť Jenkovce existovala už pred reformáciou, no v čase reformácie zanikla. Na žiadosť katolíckych veriacich bolo v obci v roku 1789 zriadené kaplánstvo, ktoré v roku 1810 povýšil satmársky biskup, a tak znova bola obnovená farnosť.

     Ako farári a správcovia farnosti tu v rokoch 1804 – 1848 pôsobili Cyprián Kubicska (františkán), Štefan Varga, Samuel Szepessy a Jozef Spiegel.

     Vo farnosti sa viedli aj rímskokatolícke matriky. Najstaršia zachovaná matrika pre Jenkovčanov sa začala viesť od roku 1789 (resp. 1790) – matrika narodených; matrika sobášených a zomrelých sa začala viesť od roku 1877.

     V roku 1804 bolo povýšené jágerské biskupstvo na arcibiskupstvo. Následne došlo k jeho rozdeleniu na satmárske a košické biskupstvo, pričom obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania z jenkovskej farnosti  pripadli do satmárskeho biskupstva.

    

1843 - 1918

V roku 1843 povolil patrón výstavbu nového rímskokatolíckeho kostola v obci, ktorý bol dokončený v roku 1853. Zasvätený bol sv. Štefanovi. Veža kostola bola dokončená v roku 1871 a fara v roku 1868. No a pre potreby farnosti jej patrón vyčlenil aj urbársky pozemok. Na poste jenkovského rímskokatolíckeho farára a správcu farnosti sa postupne vystriedali Jozef Spiegel (? – 1851), Karol Gondolovics (1851 – 1880), Jozef Benkö (1881 – 1900) a Pavol Horatius (1900 – ?).

 

1918 - 1939

V rokoch 1923 – 1925 si rímskokatolíci obnovili svoj farský kostol. Dlhoročného správcu jenkovskej rímskokatolíckej farnosti Františka Svobodu v roku 1935 nahradil Zoltán Kravjanský. Práve František Svoboda patril k významným osobnostiam rímskokatolíckej cirkvi. Bol pápežským kanonikom, arcidekanom a od roku 1934  užhorodským apoštolským administrátorom.

 

Náboženské pomery v obci v rokoch 1945 - 1989

Po nástupe KSS k moci štátna politika spočiatku nevystupovala voči cirkvi otvorene, avšak už po prevrate začala pritvrdzovať svoj postup i metódy s cieľom postupnej ateizácie spoločnosti.

Počas prechodu frontu bola poškodená veža kostola, ktorá si vyžiadala najnevyhnutnejšie opravy.

Miestni rímskokatolícki veriaci aj po vojne navštevovali Kostol sv. Štefana Uhorského z roku 1853.

V roku 1959 bola okolo kostola postavená nová kovová ohrada s betónovým múrikom, ktorá nahradila starú (drôtenú sieť na drevenej kostre). V nasledujúcom roku pribudla ohrada aj okolo farskej budovy.

V roku 1966 bol miestny kostol kompletne obnovený.

 

Po dlhej dobe sa 18. júna 1967 uskutočnila primičná svätá liturgia Ľudovíta Šlepeckého, ktorý bol v tomto roku vysvätení v Bratislave za kňaza. Na liturgii sa zúčastnilo okolo 3 000 veriacich z celého okolia. Na liturgii boli aj veriaci zo Senice, kde novovysvätený kňaz absolvoval základnú vojenskú službu.

Počas celého tohto obdobia orgány štátnej moci vyvíjali tlak na vybrané skupiny obyvateľstva, najmä učiteľov, ale i veriacich členov vládnucej strany, aby sa nezúčastňovali na náboženských obradoch. Ich aktivity pravidelne sledovali a z toho vyvodzovali príslušné dôsledky.

Správcom jenkovskej fary bol do roku 1949 Michal Szilvasi. V roku 1950 nastúpil Valentín Pavlík, ktorý tu pôsobil do roku 1958. V čase neprítomnosti farára v roku 1958 tu zastupovali farári z Remetských Hámrov a z Tibavy. Následne v rokoch 1958 – 1984 tu bol Jozef Ilavský a po ňom do roku 1989 Ján Biroš. Pod jenkovskú farnosť spatrili filiálky Bežovce, Husák, Nižné Nemecké, Sejkov, Krčava, Vyšné Nemecké, Kristy, Svätuš a Záhor.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Dátum a čas

Dnes je štvrtok, 9.4.2020, 15:01:03

Aktuálne počasie

dnes, štvrtok 9. 4. 2020
jasná obloha 19 °C 8 °C
piatok 10. 4. jasná obloha 15/6 °C
sobota 11. 4. jasná obloha 15/5 °C
nedeľa 12. 4. jasná obloha 16/4 °C