Reformovaná kresťanská cirkev

1526 - 1711

V tom čase sa v tunajšom okolí už začali šíriť myšlienky reformácie cirkevného života. Podľa zásady „Cuius regio, eius religio“ – „Čí je majetok, toho je náboženstvo“, museli aj jenkovskí katolíci z radov poddaných prijať protestantskú vieru svojich zemepánov. Pod vplyvom drobnej miestnej šľachty, ktorá sa priklonila k reformácii podľa Jána Kalvína, ju Jenkovčania prijali okolo roku 1573 (vtedy chodievali do kalvínskeho kostola do Jovry), avšak slovenskí protestantskí kazatelia tu pôsobili až od roku 1585. Ako protestantskí duchovní tu boli Ján Arcius z Fekišoviec (1585 – 1593), Ján z Jenkoviec (1585), Tobiáš Solár z Podhradia (1589 – 1590), Michal zo Sobraniec (1594); okrem nich tu pôsobili aj Martin Szokoly, František Fabrícius Sároi a Štefan Nyiri. Títo protestantskí kazatelia viedli bohoslužby v slovenskom jazyku. Do jenkovskej farnosti patrili aj kalvíni zo susedných dedín Záhor, Nižné Nemecké, Krčava a Kristy.

       Celý proces rozšírenia reformácie súvisel s patronátnym právom, ktoré malo v Uhorsku dlhodobú platnosť. V zmysle tohto zákona mal každý svetský patrón právomoc dosadiť do farnosti kňaza. Vierovyznanie zemepánov podľa spomínanej zásady museli nasledovať všetci jeho poddaní.

1711 - 1848

Reformovaní (kalvínski) kresťania mali v obci svoj kostol, ktorý bol pôvodne katolícky (v čase pred refomáciou). Koncom 18. storočia boli na kostole aj isté úpravy, ktoré prišiel vykonať murár Juraj Zinner.   

 Z kalvínskych kazateľov pôsobili v Jenkovciach Andrej Ujlaki (1728 – 1730), František Szentesi (1746 – 1758), Pavol Györi (1758 – 1761), Samuel Horváth (1761 – 1766), Ján Györi (1766 – 1771), Jozef Komóssy (1771 – 1774), Joel Jesenius (1774 – 1775), Juraj Pásztor (1775 – 1776), Štefan Putnoky Czene (1776 – 1778), Ján Rákosi (1778 – 1792), Andrej Valentk (1792 – 1846).

    Podľa celokrajinského súpisu farností a kňazov z rokov 1725 – 1729 sídlila v obci farnosť reformovanej cirkvi, ktorej fíliami boli Tašuľa, Nižné a Vyšné Nemecké. Počet fílií sa viackrát menil, napríklad v 60. – 70. rokoch 18. storočia patrila k Jenkovciam len jedna filiálna obec – Pinkovce.    

1848 - 1918    

Nový neoklasicistický kostol si postavili aj reformovaní evanjelici začiatkom 20. storočia (1902 – 1903). Vtedajším duchovným bol Gabriel Móre. O rok neskôr do kostola pribudol nový organ. V roku 1888 boli ako fílie jenkovskej reformovanej farnosti vedené obce Tašuľa, Kristy, Svätuš, Porostov, Sejkov, Vyšné a Nižné Nemecké, Husák, Koromľa, Petrovce, Krčava, Koňuš, Hunkovce.

1918 - 1939

Miestnu evanjelickú reformovanú (kalvínsku) farnosť spravoval Vojtech Egyed. Kázal po slovensky i maďarsky.

1939 - 1944

Najväčšou zmenou v usporiadaní farnosti v sobranskom okrese bolo zriadenie farnosti Sobrance satmárskym biskupom Schefferom v roku 1943. Za prvého farára biskup vymenoval bývalého jenkovského kňaza Zoltána Kravjanského. Jenkovce zostali sídlom reformovanej farnosti.

Náboženské pomery v obci v rokoch 1945 – 1989

Po skončení 2. svetovej vojny sa evanjelická reformovaná cirkev na Slovensku ocitla v zložitej situácii, a to preto, že prevažnú časť jej členov i duchovných tvorili občania maďarskej národnosti, ktorí stratili československé štátne občianstvo. Tieto okolnosti ovplyvnili aj kalvínsku komunitu v Jenkovciach.

V rokoch 1941 – 1950 bol farárom Bartolomej Kováč. Po ňom v rokoch 1950 – 1953 spravoval zbor kaplán Michal Hudák. Vo februári 1956 prišiel na faru Michal Hromaník.

S veľkou rekonštrukciou chrámu sa začalo v polovici 60. rokov, keď veriaci spravili obecnú zbierku a každá rodina prispela čiastkou 800 korún. V roku 1966 sa začalo s vonkajšou opravou a natretá bola strecha. V nasledujúcom roku sa vymaľoval zvnútra a opravená bola ohrada.

Okrem chrámu sa pracovalo aj na fare, ktorá bola prebudovaná a pribudla v nej kúpeľňa s vodovodom. Opravami prešla aj strecha a omietka. Po dokončení bol chrám slávnostne posvätený 15. októbra 1967 za prítomnosti vyše tisícky veriacich z celého okolia.

V roku 1967 odchádza farár Hromaník na štúdia do Švajčiarska a v čase jeho neprítomnosti ho zastupoval Juraj Halas z Bežoviec. V roku 1986 odišiel farár Michal Hromaník do Michaloviec a zastupuje ho Ján Semjan z Pinkoviec (1987 – 1988). Od roku 1988 tu administrovala farárka Anna Hisemová.